Servis a obsluha

Mechanizmus vplyvov ukázaný v predošlých príspevkoch môžem preukázať podobným spôsobom v podobne založenej oblasti v zahraničí. V tomto prípade som to urobil asi už profesionálnym, doslova neprestrielným a dôkazným spôsobom. Asi aj vďaka rokom skúseností prakticky každou činnosťou v rámci takejto vysokohorskej chaty, kde sa to dialo a na túto pozíciu som skutočne vyrástol. Okrem toho, že som túto problematiku už roky riešil a ukazoval rôznym spôsobom v iných oblastiach.

Zimná sezóna bežala od začiatku decembra. Priblížim hierarchie a spôsob organizácie, aby sme mohli ísť rýchlejšie k podstate. Firma je vo vlastníctve miestnej dediny a zahŕňa vleky, reštaurácie a bary na svahu. Hlavný šéf má pod kontrolou všetko, v rámci gastronómie bol zodpovedný jeho podriadený a na chate sme mali zodpovedného vedúceho. S hlavným šéfom a šéfom zodpovedným za celú gastronómiu som neskôr celú vec riešil a snažil sa nájsť riešenie s určitými závermi. 

Napriek neskorším vyhrážkam manažérov cez súdy a žaloby, som si istý, že moje konanie bolo správne a nebolo inej cesty. Maily, whats up komunikácie a nahrávky, ktoré moje slová potvrdzujú, sú k dispozícii a budú sa využívať v prípade, keď nebude umožnená skúška, ktorá definitívne potvrdí moje slová. Príspevok bol k dispozícii aj v inej verzii, kde som tieto veci už zverejňoval. Na prosbu či možno aj vyhrážky manažérov som nateraz nahrávky stiahol a teraz to ponúkam aj bez ostatných materiálov. 

Spôsob riadenia na chate

Šéf chaty bol 23 ročný miestny chlapec z dediny, ktorý mal prakticky nulové skúsenosti. Dosadil ho tam šéf gastronómie a doslova ho stiahol z pasenia kráv. Mal síce vyštudovaný hotelový manažment, avšak ľudia z praxe vedia, akú to má v skutočnosti hodnotu. Už to mi na začiatku prinášalo určité znepokojenie, lebo toto je skutočne najčastejšou a základnou cestou k zlým veciam, s ktorými som teda už mával dlhodobé skúsenosti. Moja slobodomyseľná povaha jednoducho takýmto ľuďom, ktorí sa nenaučili správaniu sa k iným ako rovný s rovným a hneď šéfujú vadí, čo sa aj neskôr potvrdzovalo. A ono to prichádzalo samo od seba.

Presne na Silvestra, môj priamy nadriadený, teda mladík, ktorý viedol našu chatu, začal na mne hľadať akési chyby. Paradoxne to však robil vtedy, keď som mal skvelý deň. Ten súvisel so zlepšovaním sa môjho súkromia, čo podrobnejšie opisujem v Odbornej argumentácii v 3. časti pri skúsenostiach. Vzhľadom na jeho skúsenosti si to však on nevšimol a slepo niečo hľadal. Urobil som fantastickú a štatisticky zdokumentovateľnú prácu pri porovnaní s časom. Problém prišli robiť ľudia, ktorí ako sa neskôr ukázalo, boli nakoniec jeho známi. Šéf bez môjho vedomia a v dôsledku toho, že ma zabrzdili, kasíroval moje stoly a to tak, že som nemal šancu si to overovať a kontrolovať. Keďže som mal pocit jednoznačne chýbajúcich peňazí, čo sa mi nestávalo a v takej práci som už robil(stalo sa mi to až počas tejto sezóny neskôr, keď sa diali čudné veci v mojom súkromí, čo som si ale všímal). Naznačil som chybu v systéme a to, že také niečo sa môže vôbec stať a ja môžem logicky mať nejaké pochybnosti. Neskôr tých pochybností pri ňom pribudlo, toto som však vedel iba ja. Aj vzhľadom na to, že so tam mal priateľku, bola to k tomu moja vysnívaná práca, ktorú som teda v tomto prípade zvládal absolútne nadštandardne. On si predtým dovolil bezdôvodne vyhodiť jedného čašníka. Všetko som dal do mailu, lebo sa začínalo ukazovať, čo ma tam čaká a o čo tu teraz išlo. Naznačil som aj to, ako má správny a bezpečný systém na takejto chate vyzerať, keďže som to už videl na iných. Záver môjho šéfa, teda tohto mladíka bol vtedy taký, že nestíham a prácu nezvládam. Štatistiky hovorili pravý opak a videá mohli potvrdiť to, čo opisujem. Stala sa k tomu ešte jedna vec, ktorou ma chceli kolektívne oklamať a aj na preukázanie toho som vedel využiť štatistiky. Bolo to odmietnuté, ale už som vedel a bolo jasné, čo sa bude diať a dialo do konca. Jednoducho povedané, kolektív sa pokrytecky hral na veľkú súdržnú rodinu, ale v prípade potreby mali možnosti na provokácie a asi aj doslova okrádanie. Pričom sa k tomu pridávali aj hostia, čo súviselo s mnohými vecami a k čomu hneď prídeme.

Bez sebaobrany vyštvaný už v januári

Je potrebné povedať, že bez takéhoto postoja a obrany by som tam pracovať nemohol a vyštvali by ma bez možnosti sebaobrany už v januári. Nebolo teda inej cesty a ak som tam chcel ostať, tento spôsob sebaobrany bol jediným možným. Nepripravený človek v riadení v prípade, že sa mu niekto nepozdáva, jednoducho ide a stupňuje do rôznych foriem šikany a ide vlastne len o naháňačku. Ktorú teda pri necúvaní ja viem časom ukázať. V tomto prípade išlo o veľmi neskúseného človeka a celkovo aj jeho manažéri boli zvyknutí na vysoko otrokárske správanie podriadených, pričom skutočne nemali zábrany. Naučil ich to systém v kombinácii s našou poddajnou povahou, keď sa likvidujeme navzájom. To je však už iná téma, iba naznačujem pôdorys a súvislostí toho, čo a prečo sa tam dialo.

Situácia sa na krátky čas ukľudnila, avšak bolo to len dočasné. Po niekoľkých týždňoch si začínali dovoľovať zvláštne veci moji podriadení a všetko to bolo priamymi nadriadenými(aj jeho zástupkyňou, mimochodom tiež z miestnej dediny) akceptované. Ľudia po mne vykrikovali, dokonca nenosili moje nápoje(teda akosi priamo ničili moju prácu) a potom sa mi doslova smiali do tváre. Pričom som sa skutočne nemal ako brániť. Pripomeniem ešte, že som zarábal asi 2x viac ako podriadení a tí mali logické pohnútky takto riešiť konkurenciu. Práca mi šla skvelo, vtedy som mal relatívne dobré obdobie aj v súkromí a vtedy je jedinou šancou niečo také. Avšak problémom bolo aj to, že som v tejto práci bol v rámci chaty asi najviac skúsený, prešiel si už všetkými pozíciami a na moju pozíciu som doslova osobnostne a profesijne vyrástol. Čo teda bolo u mojich kolegov na rovnakej pozícií minimálne otázne a dalo sa to počas paralelnej práce aj všimnúť, pričom sa to dá asi aj overiť. To sa ukazovalo ako problém neskôr. Každopádne som mojich podriadených odbil opäť iba mailom na vyšší manažment, lebo v rámci chaty to bolo nemožné riešiť. Toto bol problém, ktorý vytvárali a podporovali nadriadení a bolo to zjavné. Všetko som zhrnul v maile. Požiadal som aj o potvrdenie práce pre budúci rok, keďže tá mi išla od ruky a hovorili to preukázateľné fakty, čo mi prišlo ako dobrý spôsob na zastavenie takýchto provokácií. Jednoducho zmizla by motivácia a na také niečo som mal objektívne argumenty.

Okrádanie zo strany hostí bolo už veľké sústo

Vzhľadom na to, že sa mi nedostalo dostatočnej odpovedi a z tohto osobného rozhovoru som už vytušil, že moje argumenty a fakty nemusia mať veľkú váhu, hneď na ďalší deň som ho oficiálne požiadal o materiály, kde by sa provokácie dali potvrdiť. V hre však bolo už aj nepriame okrádanie zo strany miestnych hostí, čo už nebolo príjemné a vytváralo to vo mne napätie. Robilo sa to tak, že si akože niečo objednali, potom povedali že si to neobjednali a ja som to musel zaplatiť. Kuchyňa takéto veci uznávala podľa nejakých svojich subjektívnych pocitov a jej šéfovia boli tiež miestni mladíci. Spolu so šéfom sa neskôr pubertálnymi spôsobmi snažili ma ponižovať, keďže zbrane na mňa nebolo, ja som robil dobre, výsledky skvelé, ale som sa im neprosíkal a len takéto veci ma mohli zastavovať. Ale takéto okrádanie už vo mne vzbudzovalo nervozitu a nie je to pre čašníka príjemné. Niečo však naznačovalo už leto predtým, čo mohlo mať spojenie s rôznymi vecami spojenými s oblasťou, náboženskou ideológiou a celým mojim projektom. Správanie podobné ako v mojej oblasti. To, že som to vnímal, potvrdia moje blogy na pravda.sk. Každopádne som to takto vedel zastaviť, okamžite sa skúšal brániť. Išlo o vec, ktorá sa teda riešila už aj medzi miestnymi a motivácie boli zrejme rôzne.

Čašníci na mojej úrovni boli totižto najčastejšie poprepájaní s domácimi a takýmto spôsobom im udržiavali prácu. Medzi kolektív, ktorý skutočne fungoval na robení takýchto vecí, som samozrejme nezapadol najlepšie, čo ale už nie je prekvapením. Tieto problémy mávam a je to nevyhnutná súčasť riešenia projektu. Mňa však zaujíma moja urobená práca, či ju zvládam, čo v tomto prípade platilo absolútne a hovorili to všetky štatistiky. Konflikty, ktoré sa diali okolo mňa boli teda na vysokej úrovni a snažil som sa ukázať, že som ani s jedným z nich skutočne nič nemal a išlo o sebaobranu. Čo je teda podstata preukázania šikany, inej cesty skutočne niet. Takže aj takéto motivácie mohli zohrávať úlohu v tom, že som medzi taký kolektív hneď úplne nezapadol, v kolektíve vznikala nervozita z nepoznaného, čo je teda bežný jav a ak ho necháte takýto článok šikanovať a podporujete to, tam sa dejú skutočne zaujímavé veci a toto bol bezpochyby tento príklad. Ktorý mi však pomáha ukázať na to, čo ukázať teraz chcem a beriem to ako možnosť. Išlo o silné kafé a zábrany tam skutočne neboli. Išlo však o komunitnú šikanu majúcu korene v miestnych kruhoch a motivácie boli rôzne. Skutočne mi to pripomínalo riešenie likvidácie človeka v rámci mojej dediny, keď sa ľudia spájali a nemali zábrany.

Ďalšie veci aj úradu

Moje nasledujúce maily píšem iba dva týždne neskôr a píšem ich aj miestnemu úradu, ktorý je vlastníkom a majoritným akcionárom tejto firmy. Niečo také som sľúbil šéfovi a aj to urobil. Tlaky zo strany podriadených prestali, avšak začali kolegovia, ktorí sú na mojej pozícii. Potvrdzovalo sa, že moje skúsenosti a schopnosť pracovať v týchto podmienkach rýchlo a bezkonfliktne bez napájania sa na ich partiu riešiacu si svoje intrigy, vyhadzovy, šikanu a podobné veci, budú veľkým problémom. Išlo často o čašníkov, ktorí boli často prepojení na miestnych cez rôzne vzťahy a pri takejto práci na chate, kde je veľa práce naraz, jednoducho viete zistiť kvalitatívny rozdiel. Tu je ťažšie klamať. A tí začali pekne zostra. Dôležité bolo, že som to tiež vedel preukázať a aj o to mi už išlo. Miestny úrad som žiadal o ochranu, lebo už sa to pritvrdzovalo a ja som bol jednoznačne pred pripravovaným vyhadzovom. Dospelo to do niečoho takého, že počas práce a toho, ako mi hostia platili, prišiel jeden z nich, stiahol ma bezdôvodne za rukáv a ukazoval, že mám robiť a nie rozprávať sa s hosťami. Išlo vlastne o jeden z najvyšších levelov drzosti a arogancie, ktorý sa v tejto práci rieši. Čo ale potvrdzuje to, na akom leveli sa tam šikana diala. Prišiel šéf gastronómie, s ktorým si vytvárali svoju pravdu a virtuálnu realitu. Bežná prax v takýchto kolektívnych vyhadzovoch. Nemal som ani šancu sa vyjadriť, až kým som im nenavrhol pozrieť si videá a zistiť, aká je pravda. Vlastne už len takýmto spôsobom som odbíjal neuveriteľné veci, ktoré sa diali a stupňovali. Išli ma jednoducho vyraziť a nemali zábrany robiť čokoľvek. Len sa vytváral konflikt, čo som zatiaľ vedel odpálkovať pýtaním si videí a štatistík. To som urobil viackrát aj predtým. Tí ľudia jednoducho kolektívne klamali bez zábran a iba toto bolo riešením.

Nasleduje rozhovor s najvyšším šéfom miestnej firmy, kde bol prítomný aj šéf, s ktorým som mal prvé komunikácie. Vysvetľujem, prečo to musím robiť a že som nemal inú možnosť. Vysvetľujem, že sa zjavne pripravuje moja diskreditácia a vyhadzov a bol som ubezpečovaný, že ide o paranoju. Všetko mi bolo odmietnuté a povedané, že videá nie sú k dispozícií. Rozhovory som si už nahrával, lebo som tušil, že toto už neskončí dobre a brániť som sa už nemal absolútne ako. Pripomeniem ešte, že sa šéf gastronómie nechal na inom mieste počuť, že si v Rakúsku už prácu nenájdem ak sa budem ozývať. Čo sa mi teda dostalo do uší sprostredkovane. Takto nejako funguje celá úžernícka a vydieračská kapitalistická mašinéria. Každopádne toto pri nahrávanom rozhovore so mnou logicky nepovedal.

Po rozhovore našťastie ešte vzniká jediný priamy dôkaz

Ďalší týždeň sa udiala iba jedna zaujímavosť. Spôsobila ju dievčina pochádzajúca z miestnej dediny, ktorá nám prišla vypomáhať, avšak v skutočnosti prišla evidentne vyvolávať konflikt. Dievčina bola zhodou okolnosti priateľkou čašníka, ktorému sa to niekoľko dní predtým nepodarilo ťahaním ma za rukáv, čo teda vyvolalo tvorbu nejakého záveru bez možnosti môjho vyjadrenia sa. Avšak ja som mal možnosť realitu ukázať cez videá a štatistiky, čo sa však odmietlo a problém záhadne "zmizol". Atmosféra po tejto provokácii od miestnej devy bola opäť namierená jednoznačne proti mne, ibaže tu boli hostia, ktorí to všetko videli. Už nevedeli ako, tak ma išli fyzicky biť, čo je asi posledné štádium takýchto procesov, keď už nič iné nefunguje a vy sa nepoddáte klamstvám a v tomto prípade asi aj potrebe vedúcich, ktorí to podporovali a ktorí o rešpekte a poctivej práci ani tu nemali ani potuchy. Šéf to teraz všetko krok za krokom mohol riešiť a zistiť realitu od nevydieraných ľudí, teda hostí. Čo potvrdzuje komunikácia whats up. Zjavne však nechcel byť nestranný. Vypisoval som mu viac ako hodinu, že nech sa vráti, aby sme si overili ich vykonštruovanú realitu s tou, ktorú povedia iní. Takto to nejako pri šikane a kolektívnych vyhadzovoch chodí, presne taký priebeh mal aj futbal, ale mnohé iné aktivity. K pravde sa musíte dopátrať v takýchto jednotlivých prípadoch a asi čudným spôsobom. 

Whats up komunikácia je ďalším materiálom potvrdzujúci moje slová. Je to vlastne jediný priamy dôkaz, ktorý potvrdzuje, že tí ľudia a manažéri vedome zamlčiavali to, čo sa na chate dialo. Videá a štatistiky nechceli dať, čo viem potvrdiť aj cez nahrávky a vedelo sa, čo som nimi chcel ukázať. Cez videá a štatistiky sa dali dokazovať rôzne spoločné klamstvá, ktoré si tam dovoľovali a o ktoré sa kolektív podporovaný manažérmi(či už vedome alebo nevedome) pokúšal. Z dlhodobejšieho hľadiska je taký dôkaz asi bezpredmetný a iba viem ukázať, že sa šikana zakrývala od začiatku. Ale potvrdzujú to nahrávky a aj preto boli nevyhnutné. Dnes by som nimi vedel ukázať hlavne moje dobré výsledky a asi aj kvalitatívne rozdiely v paralelnej práci. Lebo nie je dôležité len vedieť robiť, ale aj nekonfliktne spolupracovať s hocikým, v čom som bol teda ja skutočne dobrý. Nikdy som nikoho neodmietal a nepridával sa k takýmto veciam. Toto bol základ všetkých mojich výsledkov a toho, že som bol schopný urobiť to, čo som urobil a asi aj ukazovať cez objektívne dôkazy tento fenomén, na ktorom je aj kapitalizmus od podlahy založený. Niečo také vôbec nie je bežná vec a tento level je niečo, čo som sa učil roky v rôznych oblastiach. V takýchto podmienkach v prírode a snehu som bol dobrý aj vtedy, ak ľudia ničili moje súkromie. Čo sa teda dialo aj teraz a je to súčasť môjho boja proti prúdu, ktorú opisujem podrobne inde. Robil som samozrejme omnoho horšie, keď sa niečo také dialo, avšak tu som bol aj v takomto prípade nadštandardne dobrý.

Našťastie tento priamy dôkaz vznikol ešte pred mojim vyhadzovom, ktorý bol teda už zjavne vopred dohodnutý a už sa o ňom vedelo dávno predtým. Ako skúsenému človeku, ktorý tieto veci videl a dlhodobo sledoval a preukazoval aj inde, mi toto už neušlo. Len som si možno naivne myslel, že ich takéto zjavné fakty a veci, ktoré som odkrýval a krok za krokom ukazoval, nejako zastavia. Bola to spoločenská likvidácia bez možností sebaobrany na mieste. V podstate akási vražda dýkou do chrbta.

Vyhadzov a označenie za "škodcu kolektívu", ako sa predpokladalo

O týždeň neskôr som pozvaný do kancelárie a vyhodený z práce. A dôvody? Že vraj vytváram konflikty a som nekompatibilný s tímom. Presne to, čo som im dlhodobo naznačoval, že nakoniec povedia a že si tento obraz pripravujú. Všetky moje snahy o ukázanie, kto a čo bolo za konfliktmi, boli odmietnuté. Vedel som dokázať, že sa na mne diala bezprecedentná šikana. Mohol som aj ukázať, prečo tomu tak je, keďže títo čašníci boli skutoční tí slabší na trhu. Viac sa v tomto smere preukázať nedalo a opäť to fungovalo tým istým spôsobom. Tí slabší sa z mocenských a iných dôvodov a príčin spojili a odstránili toho, kto bol v tomto prípade pracovne na tom niekde inde. Neboli zábrany robiť hocičo a nemal som sa ako brániť. Stupňovalo sa to do absurdného levelu a aj preto sa to teraz dá takto dokazovať. Veci boli preukázateľné viacerými spôsobmi, všetko zamietnuté. Záver bol ten, že nemôžem pracovať ani inde, lebo ani tam by nechceli so mnou spolupracovať. Manažéri sa týmto usvedčovali z toho, ako manipulovali s ľuďmi, ktorí pracovali pod nimi. Ten, kto by povedal niečo iné, bol by okamžite vyrazený a neostal by tam. Aj preto tam ostávali tí slabší z pohľadu pracovitosti a poctivosti. Veci som posúval až do jesene a čakal na možnosť pracovať v inom tíme a možnosť ukázať, čo sa tam vlastne dialo. Takto sa to vlastne robí vo veľkých firmách a tie možnosti tam boli. Dokonca som to už aj videl a zažil inde na jednom kolegovi na jazere Garda. Napriek tomu, že vedome a dokázateľne klamali a zahmlievali pravdu o veciach, ktoré sa tam diali, aj toto bolo zamietnuté. Išlo jednoducho o preukázateľných podvodníkov. V poslednom rozhovore manažér dokonca pripúšťa, že je jedno aká je pravda. Toto všetko potvrdzujú nahrávky.

Hlavný šéf bol právnik, ktorý napriek tomu, že som mu všetko podrobne vysvetľoval(čo tiež potvrdzujú nahrávky) sa nezmohol nakoniec na nič iné, len na vyhrážky o tom, že ma dá na súd, lebo som si ho nahral. Ten o práci nemal ani potuchy a jeho pôsobenie bolo vyslovene mocenské. Bez náznakov snahy o objektivitu, lebo tu bolo príliš veľa dôkazov o mojich slovách. A hovoril mu to aj v súkromných rozhovoroch na konci, kde sa tváril, že rozumie všetkému. Šéf gastronómie sa stal šéfom v podobnom veku, ako môj šéf chaty. Obaja namiesto toho, aby sa učili poctivej práci a fungovaniu v kolektívoch ako rovný s rovným, učili sa hraniu sa a manipulácii s ľuďmi. Asi lepší príklad na tento fenomén v rámci servisu som mať už nemohol. Všetko som to od začiatku riešil iba preto, lebo inej možnosti som nemal a nedalo by sa tam pracovať. Mal som tam priateľku a išlo o moju vysnívanú prácu. 

Trafený klinček po hlavičke. Ryba stále smrdí od hlavy a iné súvislosti..

Záver celej tejto zaujímavej skúsenosti je taký, že po zverejnení nahrávok a celého sledu udalostí a súvislostí na mojom webe som vyrazený z práce zo dňa na deň. Teda nie je mi umožnené ani dokončiť dvojtýždňovú výpovednú lehotu. Dôvodom je to, že som si dovolil manažérov nahrať a zverejniť rozhovory, ktoré prakticky potvrdzovali a dokazovali moje slová. Urobil som to až potom, čo zavŕšili moju diskreditáciu vyhadzovom, na ktorý som upozorňoval že sa pripravuje a vopred poukazoval na umelo vytvárané konflikty, na čo prinášam dôkazy. Jednoducho oni sa pokúsili niekomu ublížiť, možno zničiť profesijný, ale v tomto prípade asi aj súkromný život. Ich odpoveď je taká, že ma za preukázanie šikany idú za to šikanovať a vyhrážať sa súdom. A tu je odpoveď na to, odkiaľ v takýchto firmách fúka vietor a idú tieto spôsoby. Ryba jednoducho smrdí od hlava a tunajšia hlava sa takto pekne prezradila o svojich úprimných snahách niečo objektívne riešiť. Takto vlastne môžu masovo zabíjať a ponechanie týchto činov je vlastne omnoho horšie, ako akýkoľvek teroristický čin v rôznych častiach sveta. Jednoducho mojim projektom viem ukázať zrkadlo celého tohto úžerníckeho mechanizmu a toto je vynikajúca časť.

Treba teda povedať, že veci mali zrejme hlbšie korene a tie siahali do miestnej dediny, čo som naznačoval. Či už v podobe kapitalistu, ktorému sa leto predtým nepáčil môj vzťah s mladým dievčaťom na jeho hotely v lete predtým a dával to patrične najavo. Ako aj dedinčanov a ľudí z okolia, ktorí sa jednak snažili udržať ľudí napojených na ich miestnych pri lukratívnej práci, ale korene budú zrejme aj v ideologickej mašinérii. O tom, že ako osoba, ktorá sa vzdala náboženstva, som urobil tento projekt, sa medzi týmito kruhmu šíri. Jednoducho toto je hrozbou pre tieto kruhy, lebo tie sa snažia o opak. Čo teda opisujem paralelne s mojou oblasťou a tu to malo podobný level kolektívnej likvidácie. Myslím si, že ak by som sa poddal tejto ideológii po urobení tohto projektu, mal by som to oveľa jednoduchšie. Ale ja som sa rozhodol držať sa faktov a toho, čo ma priviedlo do vyriešenia tohto rébusu, na ktorý dnešní odborníci, ekonómovia a politici stále len tupo čumia a nevedia sa vlastne ani vyjadriť. A to ideologické pravdy nabúrava a myslím, že tam spočívala veľká spoločenská nenávisť, ktorú som poznal z môjho domova. Asi aj toto veľmi pomáhalo rozoštvávať ma s mojou priateľkou aj keď tých vecí tam bolo viac a išli aj do môjho domova. Bol to komplex vecí, ktoré takouto formou nedokážem opísať, preto som to opísal inde. Korene problémov však boli hlbšie. 

Podstata skúšky a overenia mojich slov

Skúška, ktorú navrhujem a čo som už videl v iných firmách, má veľmi dôležitý cieľ. Vedieť pracovať bezkonflitne a dobre nie je až tak jednoduché. Nie je to niečo automatické. Aj to som sa učil mnoho rokov a je za tým množstvo skúseností. Mnohé kolektívy a dokonca celé komunity skutočne fungujú na šikane niekoho a toto ich spája. Pracovať v podobnej práci a pod kontrolou, je jednoducho cestou k ukázaniu, či ten článok, ktorý mohol byť šikanovaný a bolo mu doslova znemožňované pracovať a fungovať, asi aj ničený súkromný život a iné veci, je skutočne zdrojom konfliktov. Alebo pravdou je to, čo som naznačil. Celý kapitalistický mechanizmus je založený na takomto fungovaní a cestu von sú prirodzené hierarchie, ktoré sa dajú dosiahnúť kooperativizmom.

Podstata skúšky je v tom, že sa ukáže moja schopnosť fungovať bezkonfliktne a pracovať dlhodobo rýchlo a spoľahlivo. Z kontextu si čitateľ mohol všimnúť, že s touto šikanou išlo paralelne aj o ničenie môjho súkromia a rozbíjanie môjho vzťahu, ktorý som tam ešte mal a veľmi mi pomáhal k predaju a výsledkom práce tam. To sa samozrejme dá časom v prípade potreby zničiť a išlo zrejme o kombináciu potrieb mojej domácej komunity a jej dôsledkov a tamojšími potrebami ľudí, ktorým osoby s mojim prístupom k iným ako rovný s rovným nie sú veľmi po vôli. Je to samozrejme komplikovaná vec a niečo pridávam v poslednom príspevku. Každopádne skúška už nemôže úplne brať do úvahy môj predaj, ale trochu iné faktory a zistiť iné veci. Táto vec sa môže dostávať medzi ľudí a oni v záujme ochrany systému, alebo povedzme tohto spôsobu fungovania, môžu veci ovplyvňovať. Skúška je namierená na zistenie, čo sa bude diať, keď kolektív bude mať zakázané robiť veci, ktoré opisujem v tomto príspevku a ktoré boli na extrémnej úrovni. Či v daných podmienkach viem podávať výkony za každých okolností a či mám tendenciu a potrebu k takýmto veciam. Čo teda nie je niečo automatické, čo ľudia z tvorby hodnôt poznajú a chápu tejto logike. Aj tam sa človek musí dostávať roky a toto bol nakoniec dôvod, že som sa vedel preukazovať mojimi výsledkami práce z rôznych pozícií.  Niečo podobné riešim vo futbale a aj tam nemôžem časom ukazovať na kolektívne výsledky, keď tie môžu byť ovplyvnené vecami, ktoré ja ovplyvniť neviem. Snahou je overenie toho, či viem ísť s výkonom za určitých špecifických okolností na nejakú požadovanú úroveň. Podobná a asi veľmi dobrá paralela.

Získavanie kolegov nie je súčasť riešenia tejto veci

V rámci chaty a tejto skúsenosti som sa od začiatku ani len nesnažil získavať si kolegov pre túto vec. Moje skúsenosti hovoria, že tí sa pod tlakom otrokárov skôr či neskôr stále postavia na stranu predstaviteľov riadiacich štruktúr, ktorí rozhodujú o ich bytí či nebytí. Aj keď tu išlo aj z tohto pohľadu o ten extrémnejši prípad ovplyvňovania myslenia ľudí a zakrývania hocičoho. Chcú si udržať prácu, ja som im konkurenciou, ide o lukratívny job atď. Oni jednoducho nakoniec spoločne zradia a nepovedia pravdu, čo sa dalo vyčítať aj v tomto prípade. Alebo vyberú jednu vec zo sto iných a záver si prispôsobia. Čo je teda potrebné teraz ukázať a za pochodu riešiť. Takto to nejako funguje v celej kapitalistickej mašinérii. Pravdu som ukázal cez tieto fakty, takto je neohýbateľná a ja týmto aj ukazujem celú túto mašinériu zhora. Pripomínam, že aj v týchto preukázaných podvodoch a pokusoch na vytvorenie umelých konfliktov so mnou, bola najprv mienka v kolektíve namierená proti mne. Dokedy som nenaznačil, že sa to dá preukázať. Potom problém zmizol. Buď som bol vinný ja, alebo jednoducho nikto. Hľadalo sa niečo na mne a bolo to zjavne organizované zhora. Takto nejako funguje táto mašinéria a ja som o tom už vedel, nepochyboval a nespoliehal sa na pravdovravnosť kolegov. A hlavne my, Slováci, sme voči mocným veľmi poddajní a potom si ubližujeme navzájom. O tom som už dlhodobo vedel. Šikana je jednoducho spôsobovaná nekompetentným riadením a to stiahne do určitého správania celý kolektív, niekedy komunitu. Je to doslova systémový problém, keď spoločnosť riadia komplexne neznalí a nekompetentní ľudia, čo teda budem dokazovať v rámci novootváraného projektu čumil. 

Veci som sa snažil dostať medzi miestnych(hotely a iných), keďže je jasné, že toto budem zverejňovať a riešiť ďalej. Firma je pritom pod kontrolou dediny a oblasti, je to teda spoločenská záležitosť. Išlo o komplex vecí a o jednoznačnú morálnu a miestnymi organizovanú likvidáciu. Pri mojich logických politických ambíciách sú moje kroky absolútne nevyhnutné a je možné, že to skončí aj na súdoch. Skúška bola odmietaná, aj keď k nej malo jednoznačne dojsť v rámci tejto firmy, ktorá sa postojom vlastne stále viac a viac usvedčovala z toho, že išlo o manažérmi organizovanú a vedomú záležitosť. Samozrejme takúto skúšku som už videl inde a vedel som o tom, že je to možné riešenie problému.

Podstata veci

Zaujímavé na tomto príklade je ukázať kolektívnu šikanu konanú vo veľmi podobnom prostredí, ako som ukazoval v rámci iných aktivít. teda pri akejsi kombinácii kapitalisticko-nábožensko-ideologického prostredia. Išlo v podstate aj o veľmi podobné znaky a zrejme sa zachádzalo až do ovplyvňovania a tlakov na rozvracanie súkromia. V danej aktivite som bol v rámci chaty jeden z najskúsenejších a tieto špecifické podmienky mi umožňovali to robiť stále dobre aj pri takýchto veciach, čo teda umožňuje túto šikanu teraz aj preukazovať. Každopádne som v rámci tejto veci došiel asi až do nejakého dôkazného preukázania, keď sa v tomto smere dá o niečom takom hovoriť. O tom, že sa šikana postupne diala a že bola "prehliadaná" manažérmi niet v podstate pochýb. Tí nakoniec povedali presne to, ako som už vedel predvídať. Teda že som nejaký "škodca ich kolektívu", čo je v týchto veciach bežný záver. Samozrejme s tým, že v tomto prípade ide o zjavnú diskreditáciu mena a aj vzhľadom na projekt tieto veci už riešim a ukazujem takouto formou. Išlo asi o preukázanie tohto fenoménu, kde som vedel ukázať jednak dobré individuálne výsledky a jasne zvládanú aktivitu v porovnaní s konkurenciou, ako aj to, že šikana a konflikty boli jednoznačne umelo vytvárané a zakrývané a išlo o konkurenčné dôvody, čo je najbežnejšie. V rámci danej firmy nebola umožnená skúška, čo by sa teda vzhľadom na dané skutočnosti žiadalo a bolo by to férové a transparentné ukončenie problému, ktorý som teda ukazoval postupne a absolútne jednoznačne dlhú dobu. Manažéri sa to jednoznačne snažili zamiesť pod koberec.

Veľmi zaujímavé je aj to, že ľudia si vedeli prostredníctvom rôznych tlakov vytvoriť nejaký želateľný záver a ja som ich doslova nachytával na kolektívnom klamstve a zavádzaní. Toto je dôležitým aj pre ukázanie, ako sa rôzne pravdy v spoločnosti prijímajú a aký môžu mať podtext. Niečo také bolo skutočne znakom aj iných kolektívnych foriem šikany, ktoré opisujem. Avšak asi až v tomto prípade som tento spôsob spájania sa a formovania komunít dokázal. Častokrát v reálnom živote si ľudia zachraňujú kožu tým, že na niekoho nakydajú. Takto vyzerajú aj rôzne mocenské diktatúry, tento príklad môže v tejto veci odhaliť mnoho z ľudského správania. Pochopenie tohto možno bude dôležitým pri ukazovaní problémov, ktoré nás možno aj čakajú.