Stavebná činnosť cez riadiacu funkciu

Táto skúsenosť, ktorou začnem tento prierez jednotlivými aktivitami  sa udiala na jeseň roku 2011 vo švédskom Štokholme. Viem ňou ukázať vytvorenie výsledku práce z manažérskej a riadiacej pozície.  Problematiku sa v ňom snažím ukázať tak cez komunitnú reakciu na tento výsledok, ako aj riešenie a ukazovanie dôsledkov šikany priamo na stavbe. Cez výsledok odpútania sa od zlého riadenia, ktoré bolo nevyhnutné a bolo základným predpokladom nápravy stavebného projektu, ale aj cez to, že som to urobil práve ľuďmi, ktorí majú a mali v rámci kapitalistických výrobných vzťahov podobné problémy ako som mával a mávam aj ja. Teda navonok menej prispôsobiví a neschopnejší.

Mojou úlohou bolo pomáhať partii, ktorá začala s projektom asi 2 mesiace pred mojim príchodom. A to ako prekladateľ a pomocník. Nebol som stavbár a úlohou bolo samozrejme len pomáhať. Išlo o stavbu troch striech na panelákoch, ktoré bolo potrebné urobiť tak zvonku ako aj zvnútra. Po dvoch týždňoch práce s touto partiou som na základe rôznych okolností dostal na starosť prácu na vnútri jednej z týchto striech. V podstate sme sa museli osamostatniť a riešiť si všetko sami. To už pracovali so mnou dvaja ľudia, ktorých som tam zavolal dodatočne. 

Dôležité je to, že som časom videl absolútne manažérske zlyhanie tohto projektu a som o tom začal nahlas vravieť. Dôvodom bolo riziko nezaplatenia výplaty na základe neurobenej práce. Zlyhanie nebolo v takejto činnosti ťažké preukázať. Pracovalo sa na základe spoločnej odmeny a tamojšej partii to skutočne nevychádzalo nijako. Zarobili tak na tamojšie zálohy a aj to nie som si istý. Takýmto spôsobom som sa dostal k manažovaniu časti stavby, ktorú sme týmto prístupom napravili a ukázali zjavne viditeľné nedostatky. Naša denná produktivita na pracovníka bola možno až 3x väčšia ako produktivita partie do nášho príchodu. Tieto veci boli už ľahko zdokumentovateľné a zjavné. Stavba sa týmto spôsobom dostala doslova do pohybu a takto bola aspoň z časti napravená a dostala sa do správnych koľají. Samozrejme s tým, že sa už úplne napraviť nedala. Náš prísun bol len čiastkový a ukázal v podstate stav vecí.

V Štokholme s strávili asi dva mesiace a vrátili sa kvôli vianociam. Veci boli rozrobené, zlýhanie preukázané a náš príspevok v realizácii a schopnosti to robiť aj vzhľadom na rôzne okolnosti, ktoré to brzdili, pri prepočte na hodinovú mzdu pri našom výkone na vtedajšiu dobu relatívne akceptovateľným spôsobom. Avšak všetky veci sa do niekoľkých týždňov v domácich podmienkach poprekrúcali a bol tam krok za krokom doslova zosmiešňovaný. V práci sme pokračovať nemohli, čo som teda už očakával a ani sme nedostali doplatené to, na čo sme vzhľadom na našu prácu zrejme mali nárok. Bolo to v domácich podmienkach už ťažšie obhájiteľné, aj keď vzhľadom na všetky okolnosti stále viac ako zrejmé. Takouto cestou bola moja práca znegovaná. Vo Švédsku mi manažéri sľubovali, že sa to porieši doma, v domácich podmienkach následne vyčítane, prečo som to neriešil na mieste. Kde som to teda zjavne riešil a asi aj zjavne napravil. V domácich podmienkach mi bolo dokonca vyčítané, že som si dovolil sa ozvať a aj preto vraj bolo s nami zaobchádzané takýmto spôsobom.

Manažovanie zvládnuté cez asistenciu odborníkov

Pred našim príchodom museli od partie odísť dvaja, ktorí vraj mali s nimi nejaké problémy. Tieto veci sa začali robiť aj na mne, ale ja som sa našťastie včas osamostatnil a pracoval na svojom. Pripomeniem ešte, že aj tam som bol označovaný za menej schopného pracovníka a nebyť pracovania samostatne, nemal by som šancu niečo pohnúť. Toto sa vlastne opakuje v každej činnosti, ktorú opisujem. Ale tu je to najľahšie ukázateľné cez objektívny výsledok a moju manažérsku prácu. Tú som samozrejme zvládal iba vďaka tomu, že mi asistoval jeden z tamojších majstrov a pomáhal pri realizácii. Ako nestavbár by som to logicky sám nezvládol. Manažérska činnosť je však o inom a o tom, že konám správne a prečo tak konám, som bol vtedy už absolútne presvedčený. Pričom to asi zjavne potvrdzujú empirické výsledky práce. To sa dá overovať viacerými spôsobmi, pričom som to naznačil v iných publikáciách. Hlavne v publikácii Príbeh otroka.

Nepriame ukázanie dôsledkov režimu

Takýmto spôsobom som vedel ukázať mnohé veci. Obaja ľudia, ktorých som tam zavolal, mali a asi aj dodnes majú v rámci môjho domova alebo v rámci kapitalistických výrobných vzťahov, veľké problémy s prežívaním. Možno považovaní za menej schopných, čo sa vlastne z istého pohľadu dialo aj na mne. A takýchto ľudí som dal do iného prostredia, podarilo sa aspoň na nejaký čas vytvoriť vákuum od dnešného režimu a v tomto prípade asi aj domácich vplyvov a takto vznikol tento výsledok. Pripomínam, že k tomu pomohli aj iné okolnosti, čo opisujem v spomínanej publikácii. Okolnosti spomínam pri každej činnosti, lebo je to dôležité a pre pochopenie toho, prečo som tieto výsledky prinášal v nejakých špecifických podmienkach. Išlo o drogy typu alkohol, nikotín a pod. Hlavne preto, lebo mňa zaujíma hlavne to, že sa vytvorí výsledok poctivej práce a ten je nejakými záhadnými spôsobmi v rámci tohto režimu zmetený zo stola len preto, lebo pre dnešné riadiace štruktúry nie ste dostatočne poslušný otrok a hovoríte to, čo vidíte a cítite že je správne. Tu sa vytvorili empirické dôkazy potvrdzujúce moje slová a správnosť takéhoto prístupu. V tom čase som však tieto drogy využíval veľmi málo a toto bolo už len jedno z mála období, keď som to robil. Tých skúseností som nakoniec ja veľa nemal, avšak za nich som veľmi rád a viem pochopiť príčiny a dôvody aj týchto spoločenských problémov. Ktoré opäť súvisia len s neprirodzenými hierarchiami a projekt kooperativizmus je jedinou cestou riešenia aj tohto.

Počas priameho rozvoja projektu som už musel byť okrem kávy čistý od všetkého, lebo ich využívanie by ma nepustilo do riešenia takto zložitých súvislostí. Jednoducho povedané, s alkoholom a cigaretami som vedel postaviť strechy, naplánovať a riadiť prácu tak, aby som priniesol takýto výsledok aj bez skúseností v danom obore. Bez toho by to bolo dokonca v týchto špecifických podmienkach asi nemožné, čo je však širšia téma. Pri riešení teoretických súvislostí ohľadom projektu som už od tohto musel ustúpiť a nemohol by som to riešiť. Neskôr sa mi dostalo do uší, že aj takéto veci mohli byť dôvodom toho, ako bolo nakoniec s nami zaobchádzané. Problémom však bolo to, že ten istý podnikateľ takéto veci v iných tímoch akceptoval a vedelo sa o nich. Išlo o niečo, čo bolo v rámci tohto mesta a komunity namierené na jednotlivca a priamo na môj spôsob komunikácie a interpretácie vecí. V tom čase sa už dialo zvláštne veci v rámci športu a boli to prepojené problémy.

Aj ideologické pozadie a príčiny

Išlo v konečnom dôsledku o ďalšiu umelú diskreditáciu niekoho, kto bol v nemilosti miestnej komunity a mohli sa na ňom robiť prakticky akékoľvek veci. Tie pomáhali ľuďom v sociálnej inklúzii v rámci takto fungujúcej komunity, čo sa deje praktiky dodnes a postupne to odkryjem. Dôvody tohto už dnešného stavu v rámci môjho mesta som naznačil. Ide o kombináciu kapitalisticko-ideologického portfólia, kde kapitalista ako osoba vyrastie tak, že si nájde nejaký kontakt mimo komunity a potom si robí v rámci nej hocičo. Nie je napríklad tlačený k efektivite, lebo to by som bol po takomto niečom u neho zamestnaný a trhali by sa o mňa. Ale v skutočnosti bol opak pravdou. Jeho úlohou je prakticky len to, aby prijal peniaze a potom ich poslal. Samozrejme tým, aby si udržiaval kontakty, ktoré už môžu byť natiahnuté na hocičo. Praktická jeho práca spočíva práve v posielaní peňazí a podľa toho moje mesto dnes aj vyzerá. Ale vlastne celý tento režim, lebo v rámci neho sa dá urobiť kariéra hocikomu a hocijako, čo teda malo dôsledky v predvolebnej kampani a je to tam viditeľne skvelo.

To, že podnikateľ odstráni niekoho, kto je v nemilosti takto fungujúcej komunity, vlastne iba získa nových ľudí, ktorí za neho pôjdu pracovať. A takto bude pre kontakty zvonku omnoho zodpovednejší a spoľahlivejší partner. Takto nejako dnes pôsobí ideologická mašinéria a kapitalistické pyramídové úžerníctvo je vlastne perfektný priestor na presadzovanie takýchto záujmov. Pripomínam, že tento podnikateľ aj vďaka mojej práci, ktorá bola dôležitou súčasťou jeho prechodu na tento trh, tam dnes ponúka prácu mnohým ľuďom cez túto firmu. Ja som z mesta vyháňaný a v rámci tejto komunity mi nebolo ani takouto cestou a s takýmto výsledkom práce umožnené fungovať. Keďže išlo o opakovaný jav, dá sa hovoriť o komunitnej likvidácii. V rámci môjho mesta by som skončil na ulici a zachraňoval ma iba útek, práca v servise mimo domova a takéto náhodné pokusy o fungovanie v nej. Prakticky v každej oblasti, kde som sa pokúsil zapojiť, to fungovalo rovnako, k čomu ale postupne v iných príspevkoch. Len vtedy som si začal uvedomovať, že išlo o akúsi dlhodobú likvidáciu možno až rodiny, ktorá svojou slobodomyseľnosťou bola častým zdrojom šikany a miestnej úžery, na ktorej takéto komunity fungujú. Bolo to obdobie, keď mi o tomto probléme so zaobchádzaním s nami hovorilo nepriamo aj viacero ľudí a veci som začínal chápať už v takomto kontexte. Pripomínam, že tohto podnikateľa sa dá vidieť s veľkým krížom na krku a cez ideológiu je prepojený. Je to vlastne taký jeho zdroj príjmov a takéto likvidácie mu len pomáhali presadzovať sa.

Výhovorka a vydieranie cez mechanizmus "veď aj inde" nefungovalo už tu

Viaceré problémy a aktivity, v ktorých som bol schopný šikanu a rôzne jej dôsledky či okolnosti ukázať boli sprevádzané vydieraním typu "aj inde". To znamená, že kolektív sa v prípade nejakých náznakov problémov, ktoré teda so stavom vecí a nutnosťou ich oznamovať a riešiť len logicky prichádzali, využívajú túto zbraň na zastrašenie, alebo zatlačenie kritikov do kúta. Tu samozrejme o zlyhaní nebolo pochýb, ale zaujímavé je, že aj toto bolo na takéto snahy využité. Súviselo to s tým, že som nejaké problémy, ktoré sa tiež ukázali ako umelo vytvárané(išlo dokonca o mojich rodákov z dediny) a ktoré boli prepájané aj s prvým problémami v oblasti športu, mal na stavbe v Helsinkách predtým. Po hlbšej analýze asi tiež nebolo pochýb, že išlo o umelo vytvárané veci, ktorým teda som vtedy ešte až tak nerozumel a hýrivý spôsob života im často vedel pomôcť v ich prekrývaní a mojej diskreditácii. Hlavne som o tom vedel ja a nemal žiadne pochybnosti. Opísal som to v Príbehu otroka a nebudem to ďalej rozoberať. Činy tam hovorili skutočne za všetko. Toto som samozrejme vzhľadom na stav vecí, ktorý bol viditeľný a zjavný cez empirické veci v Štokholme odmietol, nenechal sa zatlačiť. Tu za správnosť môjho postoja k takémuto vydieraniu pri šikanovaných článkoch v spoločnosti asi hovoril empirický dôkaz. Niekedy je to však náročnejšie obhájiť a musíte na to časom priniesť argumenty. V jednotlivých aktivitách túto vec budem spomínať a ukazovať, že tento spôsob vydierania je veľmi bežný pri komunitnom odstraňovaní a šikanovaní a že bez postaveniu sa veciam tak, ako som sa postavil už vtedy, projekt by sa rozvíjať určite nemohol. Samozrejme s tým, že som bol pre ľudí a spoločnosť zlým, neprispôsobivým, narušiteľom poriadkov a nebezpečným. Takto sa však ľudia a spoločnosť pokúšajú zastaviť nejakú rebéliu, ktorá teda jediná dokáže veci naprávať v prípade chybných vecí. Vydieranie v mojom prípade však bolo absolútne vylúčené dlhodobo a odmietal ho už pred začatím robenia projektu. Takáto skúsenosť ma aj v tom iba uistila a podporila. 

Túto vec som už skutočne zvládol vďaka tomu, že som okolnosti okolo šikany v práci mal odsledované a celé to s tým súviselo. Bol to pre mňa prvý hmatateľný dôkaz o správnosti môjho uvažovania, ktoré teda o rok viedlo k začatiu teoretického návrhu kooperativizmu.  

To, že som bol schopný v rámci tejto činnosti ukázať jednoznačné manažérske schopnosti, vôbec teda neznamená, že sa v tom môžete uplatniť. Kapitalistická ideologická mašinéria jednoducho niečo také, ako je poctivá práca a poctivý prístup bez poklonkovania sa nepustí a vôbec to nie je dôležité. Po tejto skúsenosti som mal snahu o nejaké zakladanie firmy vzhľadom na presvedčenie, že by som bol veľmi konkurencieschopný. Vlastne to možné ani nebolo a všetko to závisí od kontaktov, pričom takéto schopnosti pri tvorbe hodnôt a výsledkov hrajú malú úlohu. Takouto cestou sa vlastne ničí komunita môjho mesta. Cez tých mimo mesta a ľudí, ktoré si v ňom potom robia čo chcú. Aj u toho podnikateľa je známe, že platil ľuďom vtedy, keď to on uznal za vhodné a takto prispieval k roznášaniu strachu v spoločnosti a asi aj pôsobeniu ideologických kruhov pri ničení ľudí a rodín. To je tu úplne bežným javom a aj takto ukazuje na nebezpečenstvo neoliberálnej doby. Túto problematiku opisujem v Odbornej argumentácii a aj pri takýchto skúsenostiach som mal možnosť jej pochopiť zvnútra a vidieť do vecí, ktoré dnešní odborníci jednoducho nevidia. V takýchto veciach som to teda postupne videl a zažíval, pocítil dôsledky na vlastnej koži, chápal súvislosti a aj preto vedel priniesť analýzu, na ktorú odborníci len čumia. Čo teda ukážeme cez projekt čumil. Avšak aj táto skúsenosť bola dôležitou pre vytvorenie nadčasového projektu a bolo to dôležitým medzníkom, ktorý sa udial rok pred začatím riešenia teoretických súvislostí. To je ale už širšia téma ale logika ničenia spoločnosti cez strach ideológiu a svojvôľu zamestnávateľov v rámci kapitalistického režimu je tu asi ľahko pochopiteľná.

Dnes sa mi črtá možnosť niečo také robiť v rámci inej krajiny a uvidíme, ako to celé dopadne. To, či sa ja budem schopný presadiť totižto závisí od toho, ako a ku mne stavajú ľudia v komunite a či by za mňa napríklad išli pracovať. A samozrejme od tých vonku, pričom pri mojich aktivitách človek asi môže očakávať hocičo. Ale tie snahy sú tu teraz a uvidíme.

Viac a podrobnejšie v iných publikáciách, hlavne publikácii Príbeh otroka.

Podstata veci

V tomto prípade som bol z určitej riadiacej pozície schopný dať dokopy prakticky celý stavebný projekt, potlačiť veci správnym smerom. Zlyhanie projektu, do ktorého som sa zapojil po dvoch mesiacoch od jeho začatia a zjavne v tom prsty nemal, bolo vidieť vo vykonanej práci. Moja kritika a moje riadenie určitej časti pri osamostatnení sa od tamojšieho manažovania priniesli rapídne zvýšenie výkonov a posúvanie vecí správnym smerom. Napriek tomu som bol v domácich podmienkach následne diskreditovaný, všetko bolo poprekrúcané a ja odtiaľ v podstate vyháňaný. Tieto veci sú však overiteľné a v rámci politických ambícií ich ukazujem ako jednak manažérsku schopnosť, ako aj schopnosť v prípade nevyhnutnosti ísť proti prúdu a proti všetkým. V tomto prípade za všetko hovorí a za pravdu mi dáva empirický a ľahko viditeľný výsledok práce. Takto nejako začínala tvorba projektu kooperativizmus a táto skúsenosť sa stala presne rok pred začatím jeho výstavby. Ktorý vlastne prebieha podľa tej istej logiky. Išiel som a idem prakticky proti všetkým(od medicíny, cez ekonómov, politikov, ako aj celú moju ideologickú oblasť), lebo som vedel, že mám pravdu. Tú som preukázal nadčasovým projektom a opäť za to len vysmievaný. Aj preto ma to už tak neprekvapuje. Ale to opisujem v súvislostiach inde a toto je dôležitá a dobrá časť mozaiky projektu, ako aj ukázania objektívneho stavu a problematiky šikany z viacerých pohľadov. Tak komunitného, ako aj v rámci pracovných procesov. Spojenie ľudí s podobnými problémami, ktorí často slúžili ako objekt šikany a odpútanie sa od riadenia(určité vákuum), ktoré na takýchto princípoch často funguje, prinieslo objektívne empirické výsledky.